Innsbrucké vydanie

Pred siedmimi rokmi vydal som v Innsbrucku, nákladom Wagnerovho akademického kníhkupectva, kritické vydanie Klementínskeho textu v takej podobe, aby zastupovalo tri pôvodné vydania.

Vypracované pre učených mužov

Tri úradné vydania sa totiž medzi sebou rozchádzajú v mnohých veciach, ktoré sa netýkajú viery ani dobrých mravov; z týchto rozdielov odstraňuje úradný opravník, pripojený k tretiemu vydaniu, iba najmenšiu čiastku. Preto kritikom nepostačuje jedno alebo druhé úradné vydanie: musia mať v rukách všetky tri, aby z nich mohli vyvodiť text, ktorý Klement VIII. skutočne zamýšľal. Mimo Itálie však mnohé knižnice nemajú ani jediný pôvodný výtlačok, niektoré majú dva, a iba premálo ich vlastní všetky tri pôvodné vydania. To som sa sám naučil zo skúsenosti, navštevujúc knižnice slávnejších miest, a dosvedčil to tiež Nestle^[1]. Preto sa premnohí kritici, prebývajúci mimo Itálie, nevyhnutne musia spoliehať na súkromné vydania Vulgáty.

Je akoby autotypografické

Keďže sa veci tak majú, chcel som tým mužom predložiť vydanie, z ktorého by bez námahy mohli čerpať ten úžitok, aký tri úradné vydania poskytujú kritikom, ktorí namáhavo sbierajú a skúmajú rozličné čítania. S týmto úmyslom vysádzal som text, ktorý sa zdá byť tým, čo Klement VIII. skutočne zamýšľal, tým istým druhom a tou istou veľkosťou písma, akými bolo sostavené druhé úradné vydanie, a napodobnil som všetky typografické vlastnosti pôvodných výtlačkov, takže Innsbrucké vydanie možno nazvať vydaním akoby autotypografickým alebo akoby fotozinkografickým. Ak má preto starobylejší vzhľad, to isté treba povedať o vydaniach kódexov, ktoré sú naozaj autotypografické alebo naozaj fotozinkografické; ich ráz starobylosti učení mužovia nehania, ale si ho veľmi cenia. S tým istým úmyslom pripojil som čo najpresnejšiu sbierku rozličných Klementínskych čítaní, aby čitatelia sami mohli posúdiť, aký text Klement VIII. skutočne zamýšľal. Pripojil som tiež úplnú a dokonalú sbierku rozličných Sixtínskych čítaní, lebo „Sixtus V. si v mnohých ohľadoch zasluhuje náš obdiv a vďakyvzdanie“,^[2] ako Nestle otvorene vyznáva.

Kritici ho prijímajú blahovoľne

Učení mužovia prijali moje Innsbrucké vydanie blahovoľne, nielen katolíci, ale aj nekatolíci. White použil moje dielo v knihe, ktorá má názov: „Nový zákon po latinsky podľa vydania svätého Hieronyma. Kriticky vydali Wordsworth a White.^[3] Menšie vydanie, ktoré spravoval White. Oxford 1911“; môj text prevzal^[4] Hoberg vo výklade ku Genezis^[5] a Brassac v novej synopse Evanjelií,^[6] ak odhliadneš od starobylej typografickej podoby.

Nevzdelaným však spôsobuje ťažkosť

Čo sa tejto podoby týka, už v novembri 1900, keď som opravoval prvé vysádzané strany, predpovedal mi istý môj priateľ, že nevzdelaným ľuďom spôsobí ťažkosti; preto ma v júli 1906 dvaja profesori Svätého Písma prosili, aby som posvätný text vydal v dnešnej typografickej podobe; napokon roku 1910 ma Fridrich Pustet, pápežský tlačiar, vyzval, aby som na jeho náklad vysádzal Klementínsku Vulgátu na jeho modernom sádzačskom stroji, ktorý nazývajú „monotype“: usúdil som, že ich vôli treba celkom vyhovieť.

Regensburské vydanie v modernej podobe

Keď som tedy vypočul úsudky rozličných učených mužov, pripravil som rukopis a dňa 5. júna 1911 predložil som Najdôstojnejšiemu Majstrovi posvätného Apoštolského paláca ukážku nového vydania; on jeho spôsob schválil a dovolil tlač. Aký je spôsob tohoto vydania, hneď vyložím.

A vychádza s prídavkom hebrejských a gréckych čítaní

V kritickom prídavku chcel som čitateľom predložiť všetky rozdiely medzi Klementínskou Vulgátou a hebrejským i gréckym textom. Keď som však sbieral rozličné čítania, s veľkým úžasom poznal som, že kritický prídavok by zabral viac miesta než samý posvätný text, a preto by váha i cena diela boly priveľké. Z tej príčiny uviedol som v prídavku iba tie rozdiely, ktoré už poznamenali František Toletus a Angel Rocca. Poznal som, že tieto poznámky sú veľmi súce zaujať mysle kritikov. Sú totiž výkladom týchto slov^[7] úradnej predmluvy: „iné veci, ktoré sa zdaly hodné zmeny, boly úmyselne ponechané nezmenené . . . aby sa predišlo pohoršeniu národov.“ Lebo často, najmä v Novom zákone, vracia sa táto alebo podobná veta: „nečíta sa v hebrejskom alebo gréckom texte ani v latinských rukopisoch, predsa však sa nachádza v tlačených; preto sa má podržať.“ Odhaľujú tiež stav kritickej otázky onoho času. Toletus a Rocca totiž tu poznamenávajú drobnosti, tam však omnoho závažnejšie rozdiely jednoducho pomlčia, a to niekedy aj v tom istom verši. Viac o týchto kritických poznámkach napíšem^[8] nižšie.

Až do vydania novej úradnej Vulgáty

Ak by sa niekto opýtal, prečo sme v týchto dňoch, keď sa pripravuje nové úradné vydanie Vulgáty, chceli vydať Klementínsku Vulgátu, môžem smelo odpovedať, že Tiber ešte vyleje mnoho vody do mora, kým ono nové úradné vydanie uzrie svetlo. Práce, ktorými komisia benediktínskych mníchov chce podľa možnosti vyvodiť pôvodný Hieronymov text z rukopisov a citátov spisovateľov, potrvajú totiž ešte mnoho rokov; po skončení týchto prác bude^[9] celkom iste ustanovená iná komisia, ktorá bude musieť porovnať Hieronymov text s pôvodnými textami a s najstaršími prekladmi. Lebo „Hieronym podľa svojej bojazlivej povahy, vraví^[10] Cornill, nepriložil ruku dosť rozhodne a podané znenie často ponechal nedotknuté, i keď poznal, že je nesprávne“, aby sa vyhol pohoršeniu národov. V iných častiach svojho prekladu si však vzal veľkú voľnosť. Mnoho vynechal, mnoho pridal, mnoho premiestnil, mnoho preložil príliš voľne a sám preklad prispôsobil svojim výkladovým náhľadom. Viď^[11] môj výklad ku Genezis, v ktorom som tieto tvrdenia dokázal premnohými príkladmi. Preskúmanie Hieronymovho textu je teda nevyhnutné, a ak sa vykoná presne, bezpochyby oddiali nové úradné vydanie Vulgáty.

Slúžiac študujúcim Písma

Preto nech toto naše vydanie zatiaľ slúži študujúcim Svätého Písma a nech ich logickým rozčlenením a výkladovými poznámkami priťahuje k častému čítaniu Svätého Písma, ktorým sa kedysi rehoľníci a svetskí kňazi vzdelávali a posväcovali seba i iných.

V Ríme, na sviatok Všetkých svätých, 1. novembra 1913.

P. Michal Hetzenauer

Z rádu menších bratov kapucínov

^[1] Sprievodné slovo k vydaniam Nového zákona, ktoré spracoval D. Eb. Nestle. Stuttgart, 1912, str. 8.

^[2] Wartburg. Mníchov, 1906, str. 339.

^[3] Po roku 1905 nevyšiel ani jediný sväzok väčšieho vydania.

^[4] Genezis vyložená podľa doslovného smyslu. Freiburg im Breisgau, 1908, str. LIX.

^[5] Nová synopsa Evanjelií. Paríž, 1913, str. I.

^[6] Podobne Macaulay a Brebner v diele nazvanom „Vulgátny žaltár. Londýn 1913“.

^[7] Viď predmluvu ku čitateľovi, str. XVII tohoto diela.

^[8] Viď spôsob tohoto vydania, str. XIII a nasl.

^[9] Porovnaj prvý spis, v ktorom benediktínska komisia podáva zprávu o spôsobe svojich prác.

^[10] Úvod do kanonických kníh Starého zákona. Tübingen, 1913, str. 315.

^[11] Výklad ku Knihe Genezis. Graz a Viedeň, 1910.